Názov obce

K jednej z najmalebnejších obcí ľavobrežia stredného toku Váhu patrí obec Hubina. Stred obce sa nachádza v 200 metrovej nadmorskej výške, v chotári však výška kolíše od 163 do 758 m n.m. Názov je odvodený od slova hlbina, údolie pri potoku, pozdĺž ktorého sa oddávna koncentrovalo ľudské osídlenie. Maďarský historik K.Tagányi sa domnieval, že meno obce súviselo s výskytom húb(Žbirková 1996-97, 42). Neopodstatnený je názor, že názov obce sa začal používať po vyhubení obce Turkami.

Geológia

Geologicky leží Hubina na západnom úpätí strednej časti Považského Inovca pri rozhraní s Podunajskou nížinou. Chotár je tvorený riečnymi štrkopieskami, druhohornými a kryštalickými horninami. Toto územie patrí do tematínskej horskej skupiny, reprezentovanej najmä chočskou jednotkou. Hubina je budovaná vápencami dolomitmi stredného a vrchného triasu. V lome pod Kostolcom sa našli vo vápencoch červenofialové ílovce, piesočné a doštičkové kremence. Geológovia sa domnievajú, že by mohlo ísť o šošovku melafýrovanej série sprevádzajúce tektonické rozhranie dvoch šupín vápencov(Maheľ a kol. 1967, 124, VSOV 1977, 469). Svahy sú zalesnené dubovo-hrabovými lesmi a umele vysádzanými ihličnanmi.

Dejiny obce

Príbytky najstarších roľníkov vznikali a zanikali v priebehu dejín na tých istých miestach v blízkosti hubinského potoka. Ako však svedčia archeologické nálezy, najbližšie okolie obce bolo osídlené už v staršej dobe kamennej. V predhorí Považského Inovca sa na najvyšších sprašových chrbátoch v polohe Hubina II. našli kamenné štiepané nástroje z obdobia szeletiénu(38 000 rokov pred n.l.). Vážskou terasou putovali z juhu na sever popri Hubine lovci mamutov a parohatej zveriny. O ich krátkodobom pobyte svedčia okrem kamenných nástrojov mušle treťohorných ulitníkov rodu Dentalia. Z týchto mušlí v tvare trubičiek si zhotovoval praveký človek náhrdelníky. Sú dôkazmi diaľkového obchodu a presunu štvrtohorných loveckých skupín a zároveň dôkazom ich estetického cítenia. Pochádzajú z porušených paleolitických vrstiev z polohy Hubina I. (Prostredný vrch) a Hubina III. (Bažúrovec). Archeológovia ich priraďujú gravettienskej kultúre, datovanej 23 000 rokov pred n.l., teda do rovnakého veku, akému patrí známa Moravianska venuša (Bárta 1965, 94, 103, 112, Ripka 1983). Doposiaľ nedatované sú fragmenty keramiky získané odberom z polohy medzi Prostredným vrchom a Bažúrovcom-Čertolím. Lokalita je zaujímavá svojím tvarom rovnostranného trojuholníka o dĺžke 168m. Len na základe veľmi nekvalitného vypálenia keramiky usudzujeme, že má praveký charakter. Podľa ústnej tradície slúžila táto poloha na pristávanie vážskych pltí. V roku 1932 získala Piešťanská muzeálna spoločnosť (PMS) od majiteľa domu s popisným číslom 57 kamenný sekeromlat pôvodne zamurovaný v stene domu (Nestupný 1932, 2). Ide o dokonale vyhladený mlat sivočiernej farby so zaobleným telom a prihroteným ostrím s dĺžkou 12,5 cm, šírkou 5 cm, hrúbkou 2,6 cm a s priemerom otvoru 2 cm. Uvedené sekeromlaty slúžili na stínanie lesných porastov pri získavaní nových pozemkov vhodných na roľníčenie. Pôvodný majiteľ ho označil za "hromový klin". Veril totiž, že kliny padali z neba na zem spolu s bleskom a v prípade jeho uchovanie mal ochrániť jeho dom pred úderom blesku. Je to jav, s akým sa stretávame na širokom území Európy už od stredoveku(Malina 1981, 94). Možno oprávnene predpokladať, že popri hubinskom chotári prechádzali rímske vojská pod vedením Marka Valéria Maximiliána, ktorý spolu s 855 vojakmi prišiel v roku 179 n.l. do Trenčína(Laugarícia). Svedčí o tom známy nápis vytesaný do skaly. V Laugaríciu oddiel rímskych vojakov prezimoval. Ďalšie osídlenie v Hubine možno sledovať až v dobe veľkomoravskej v 9.stor.n.l. Jedno zo slovenských kniežat si nechalo vybudovať na Kostolci veľmožský dvorec s kostolom - jedno a pol apsidovou rotundou, dvoma zrubovými stavbami o rozmeroch 14 x 4,8 m a 4 x 4 m. Celý areál bol opevnený valom, palisádou a priekopou. V 16. storočí ničivo zasiahli do vývinu piešťanského regiónu výpravy Turkov. Okolie Piešťan plienili najmä v roku 1530, 1599 a 1663. Obec Hubina sa v písomných správach objavuje po prvýkrát v roku 1353, kedy patrila pod panstvo hradu Tematín. Jeho vlastníkmi boli Kontovci, potom Ujlakyovci a Thurzovci. V roku 1433 daroval uhorský kráľ Ladislav Mikulášovi z Iloku za zásluhy obec Hwbinu a hneď nasledujúceho roku stolično-belehradská kapitula uviedla M.Ujlakyho do funkcie hradného vladyku Tematína.

V obci sa nachádzajú dva katolícke cintoríny a jeden židovský približne s dvadsiatimi pomníkmi. Z významnejších richtárov obce, ktorých si občania zvolili v 20-tych a 30-tych rokoch, 20.st., treba spomenúť Martina Miškecha(Onema), Jána Zuzica a Karola Tomášika, ktorého v období Slovenského štátu vystriedal vo funkcii vládny komisár Jozef Galbavý(Benech) a neskôr Štefan Kalenčík.